Tvrdosť vody v Žiline: od mäkkej po tvrdú podľa štvrte, zdroje a rady proti vodnému kameňu

Žilina je mesto, v ktorom sa voda v kohútiku výrazne mení od štvrte k štvrti. Podľa tabuľky SEVAK z roku 2025 ide o rozpätie od 1,1 do 2,8 mmol/l. Niekto v Budatíne či Zádubnie má vodu na hranici mäkkej, sídlisko Solinky ju má už tvrdú. Prečo to tak je, vysvetľuje spôsob, akým sa do mesta voda dostáva: z viacerých zdrojov a podľa toho, z ktorého vodojemu je vaša ulica zásobovaná.

Dva systémy a niekoľko vodojemov

Dokument mesta Žilina o technickej infraštruktúre popisuje, že územie mesta zásobujú dva skupinové vodovody. Prvý sa volá Žilina, časť Juhozápad, a čerpá z pramenných zdrojov. Druhý je Skupinový vodovod Žilina, časť Severozápad, ktorý stojí na úpravni vody v Novej Bystrici, kde sa upravuje voda z vodárenskej nádrže. Kapacita úpravne je 1 030 litrov za sekundu.

Prvý systém využíva viacero vodárenských zdrojov. Zdroj Turie dodáva vodu do vodojemov Žilina Bôrik. Zdroj Fačkov posiela vodu cez Rajec a Lietavskú Lúčku do vodojemu Žilina-Chrasť, odkiaľ je zásobovaná podstatná časť mesta. Zdroj Lietava dodáva vodu do vodojemu Bánová, z ktorého je zásobované sídlisko Solinky. Pramen Stráňavy posiela vodu do vodojemu Chrasť, z ktorého sa zásobuje aj Trnové a Nová Mojšová Lúčka. Voda z Novej Bystrice ide do vodojemov Budatín a Považský Chlmec a odtiaľ do rozvodnej siete mesta.

Preto sa dá o vode v Žiline povedať, že je mäkká aj tvrdá naraz: do rôznych štvrtí tečie voda z rôznych zdrojov.

Štvrť po štvrti

Podľa tabuľky tvrdosti, ktorú SEVAK zverejnil v septembri 2025, vyzerá mesto takto:

• Budatín, Brodno, Vranie, Nová Žilina a Strážov, Zádubnie, Zástranie: 1,1 až 1,5 mmol/l. Najmäkšia voda v meste.
• Hájik: 1,13 mmol/l.
• Trnové a Vlčince: 1,79 mmol/l.
• Staré mesto a Závodie: 1,8 až 2,2, respektíve 1,8 až 2,3 mmol/l.
• Hliny I až IV a Malá Praha: 1,9 až 2,1 mmol/l.
• Hliny V až VIII: 1,8 až 2,3 mmol/l.
• Bánová: 2,0 až 2,8 mmol/l.
• Žilinská Lehota: 2,6 až 3,0 mmol/l.
• Solinky: 2,69 mmol/l.

Pre kategórie: do 1,5 mmol/l je voda mäkká, od 1,5 do 2,5 stredne tvrdá a nad 2,5 tvrdá. Väčšina Žiliny sa teda pohybuje v pásme stredne tvrdej vody. Tvrdá je v Solinkách, v Žilinskej Lehote a miestami v Bánovej.

Jeden z rozborov, ktoré SEVAK zverejnil, je z Bôriku. Ukazuje vápnik 62,3 mg/l, horčík 14,7 mg/l a súčet 2,16 mmol/l, teda stredne tvrdú vodu. Odber bol 22. júla 2025.

Čo to znamená v domácnosti

V Budatíne alebo vo Vranie nemusíte riešiť takmer nič. Vodný kameň sa tvorí pomaly, kávovar vydrží dlhšie medzi odvápneniami a práčku postačí bežne čistiť. Ak žijete na Solinkách alebo v Žilinskej Lehote, vodný kameň sa v kanvici a na batérii ukáže skôr. Rozdiel medzi najmäkšou a najtvrdšou časťou mesta je viac než dvojnásobok, preto nezáleží len na tom, že žijete v Žiline, ale na tom, na ktorom sídlisku.

Bojler a práčka zaťažuje najmä voda nad 2,5 mmol/l. Pri nižších hodnotách väčšinou stačí raz za čas odvápniť podľa návodu.

Filtračná kanvica alebo zmäkčovač

Pre väčšinu Žiliny je filtračná kanvica primeranou voľbou. Hodí sa tam, kde je tvrdosť pod 2,5 mmol/l a chcete čistejšiu chuť čaju a kávy. Zmäkčovač má zmysel v rodinnom dome v mestských častiach s tvrdšou vodou, napríklad v Žilinskej Lehote a okolitých obciach s vodou od 2,6 do 3,0 mmol/l, ako sú Hôrky, Ovčiarsko či Jasenové.

Pamätajte, že vápnik a horčík z pitnej vody sú žiaduce. SEVAK na svojej stránke píše, že zo zdravotného hľadiska je na pitie vhodnejšia tvrdšia voda. Preto nemusíte zmäkčovať vodu, ktorú pijete, ak vám nevadí chuť. Ak zmäkčovač inštalujete, nechajte jeden kohútik s pitnou vodou bez úpravy.

Dusičnany a železo

Dusičnany v zverejnených rozboroch z roku 2025 boli v Bôriku 6,05 mg/l, v Bánovej 6,07 mg/l, na Vlčinciach 5,57 mg/l, v Strážove 2,37 mg/l a na Solinkách 1,97 mg/l. Limit je 50 mg/l, čiže ide o zlomok limitu. Pre prípravu mliečnej zmesi pre dojčatá je voda z verejného vodovodu v tomto ukazovateli v poriadku. Železo bolo v týchto vzorkách od menej ako 0,05 do 0,08 mg/l pri limite 0,20 mg/l a mangán pod 15 µg/l pri limite 50 µg/l, takže ani hrdzavé zafarbenie nehrozí.

Chloridy v Bôriku boli 3,08 mg/l a sodík 2,20 mg/l, teda veľmi málo.

Studne a menšie vodovody v okolí

Okolité obce majú vlastné zdroje s inou tvrdosťou. Napríklad Nezbudská Lúčka má 0,32 mmol/l, Nededza 3,91 mmol/l a Gbeľany 3,99 mmol/l. Ak sa sťahujete z mesta do jednej z nich, zistite si hodnotu pre konkrétnu obec.

Časté otázky

Je voda v Žiline tvrdá alebo mäkká?

Záleží na štvrti. Podľa SEVAK sa tvrdosť v meste pohybuje od 1,1 do 2,8 mmol/l. Najmäkšia je v Budatíne a Zádubnie, najtvrdšia na Solinkách a v Žilinskej Lehote.

Odkiaľ do Žiliny tečie voda?

Z prameňov (Turie, Fačkov, Lietava, Stráňavy) a z úpravne v Novej Bystrici. Ktorý zdroj zásobuje vašu ulicu, určuje vodojem, z ktorého ide.

Je žilinská voda vhodná na pitie?

Zverejnené rozbory z roku 2025 majú dusičnany, železo aj mangán výrazne pod limitmi a vápnik a horčík sú v odporúčanom rozmedzí.

Potrebujem v Žiline zmäkčovač?

V byte spravidla nie. V dome v mestskej časti s tvrdšou vodou (Solinky, Žilinská Lehota) sa oplatí zvážiť ochranu bojlera.