Tvrdosť vody v Bratislave: rozdiely medzi mestskými časťami a čo s vodným kameňom

Bratislava nemá jednu tvrdosť vody

Ak sa v Bratislave spýtate, aká je voda z vodovodu, správna odpoveď znie: podľa toho, v ktorej mestskej časti bývate. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) zverejňuje priemerné hodnoty tvrdosti osobitne pre každú mestskú časť, za obdobie od januára 2025 do júna 2026. Najmäkšiu vodu z nich má Čunovo (1,96 mmol/l, čiže 10,98 °dH), najtvrdšiu Devín (3,16 mmol/l, čiže 17,69 °dH). Rozdiel je viac ako jeden celý mmol/l, a to už v domácnosti poznať: na batérii, v kanvici aj na skle sprchy.

Tvrdosť sa na Slovensku vyjadruje ako súčet vápnika a horčíka v mmol/l. Vyhláška MZ SR č. 91/2023 Z. z. odporúča pre tento súčet rozsah 1,1 až 5 mmol/l. Všetky bratislavské mestské časti sa v tabuľke BVS pohybujú v tomto rozsahu, a to s veľkou rezervou od horného okraja.

Ktoré časti mesta majú mäkšiu a ktoré tvrdšiu vodu

Podľa stupnice, ktorú používame na celom webe, patrí do kategórie stredne tvrdej vody (1,5 až 2,5 mmol/l) väčšina východných a južných častí mesta. Z tabuľky BVS:

• Vajnory 2,03 mmol/l
• Podunajské Biskupice 2,04 mmol/l
• Ružinov 2,06 mmol/l
• Vrakuňa 2,10 mmol/l
• Petržalka 2,32 mmol/l
• Rača 2,37 mmol/l
• Rusovce 2,46 mmol/l a Jarovce 2,47 mmol/l

Na samej hranici medzi stredne tvrdou a tvrdou vodou stoja Devínska Nová Ves a Nové Mesto, obe s hodnotou 2,50 mmol/l. Nad ňou, teda v kategórii tvrdej vody, sú Záhorská Bystrica (2,60), Lamač (2,62), Staré Mesto (2,66), Karlova Ves (2,71), Dúbravka (2,73) a nakoniec Devín s 3,16 mmol/l.

Zhruba sa dá povedať, že čím ďalej na západ a severozápad od centra, tým tvrdšia voda. Zverejnené tabuľky však neuvádzajú, ktorý zdroj zásobuje ktorú ulicu, preto príčinu týchto rozdielov nebudeme tvrdiť. Údaje sú priemery za mestskú časť. Na konkrétnej ulici môže byť hodnota o niečo iná.

Odkiaľ voda pre Bratislavu pochádza

Podľa staršieho dokumentu ministerstva životného prostredia zásobuje mesto Bratislavský vodovodný systém z veľkokapacitných zdrojov Sihoť, Pečniansky les, Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď a Sedláčkov ostrov. Rusovce a Čunovo majú vlastné zdroje, ktoré zásobujú rovnomenné mestské časti. Dokument je z čias, keď ešte platila stará vyhláška o pitnej vode, takže na aktuálnu kvalitu sa z neho nedá spoliehať. Slúži len na orientáciu, odkiaľ mesto vodu berie.

Na stránke BVS je podrobnejšie opísaný vodárenský zdroj Rusovce: voda sa tam zachytáva v štrkopieskoch širokopriemerovou vŕtanou studňou hlbokou 24 metrov. Ide teda o podzemnú vodu z vrstiev piesku a štrku. Pre ostatné zdroje podobný opis v použitých podkladoch nie je.

Staršie podklady spomínajú aj zdroje Šamorín a Kalinkovo, ktoré sú napojené na mestský vodovod. Podľa dokumentu sa však od roku 1999 na zásobovanie samotného mesta nepoužívajú. Či je to tak aj dnes, sme neoverili, preto to berte len ako historickú poznámku.

Čo tvrdosť znamená v praxi

Pre domácnosť v Ružinove, Vrakuni či Podunajských Biskupiciach, kde je hodnota okolo 2,0 až 2,1 mmol/l, ide o vodu, ktorá vodný kameň tvorí, ale nie extrémne. Filtračná kanvica na pitie a občasné odvápnenie kávovaru a rýchlovarnej kanvice zväčša postačia. V častiach ako Dúbravka, Karlova Ves či Devín, kde sa hodnota blíži k 2,7 až 3,2 mmol/l, sa vodný kameň ukladá citeľnejšie, najmä na vykurovacích telesách bojlera, v práčke a na sklenených stenách sprchového kúta.

Zmäkčovač na celý byt či dom sa oplatí zvažovať skôr vtedy, keď máte staršiu inštaláciu, veľký bojler alebo problémy so zanášaním rozvodov. Pri hodnotách do 2,5 mmol/l zvyčajne stačí riešenie na jednom mieste, teda filter na pitnú vodu. Dôležité je tiež vedieť, že pri zmäkčovaní iónomeničom sa z vody odstraňuje vápnik a horčík, ktoré vyhláška radí medzi látky s odporúčaným obsahom. Preto sa odporúča nechať pitnú vodu na kuchynskej batérii aspoň čiastočne nezmäkčenú.

Pri nastavení dávkovania pracieho prostriedku sa riaďte kategóriou svojej mestskej časti. V stredne tvrdej vode treba obvykle menej prostriedku než v tvrdej, takže pri prechode z Petržalky na Karlovu Ves sa môže zmeniť aj dávka.

Dojčatá a dusičnany

Dusičnany sú ukazovateľ, ktorý je dôležitý najmä pri príprave mliečnej výživy pre dojčatá. Limit podľa vyhlášky je 50 mg/l. Hodnoty dusičnanov pre jednotlivé bratislavské mestské časti sme v zverejnených podkladoch BVS nenašli, preto ich neuvádzame. Ak pripravujete výživu pre dojča, nechajte si v prípade pochybností poradiť od pediatra a vyžiadajte si rozbor vody od BVS pre svoju lokalitu.

Časté otázky

Je bratislavská voda vhodná na pitie?

Pitná voda z verejného vodovodu musí spĺňať limity vyhlášky č. 91/2023 Z. z. Tvrdosť vody v bratislavských mestských častiach je v odporúčanom rozsahu 1,1 až 5 mmol/l.

Prečo je voda v Petržalke mäkšia ako v Karlovej Vsi?

V Petržalke je priemer 2,32 mmol/l, v Karlovej Vsi 2,71 mmol/l. Z tabuľky BVS nevyplýva, čo za tým stojí. Zdroj pre jednotlivé časti BVS v použitom dokumente neuvádza, takže príčinu nevieme potvrdiť.

Platí hodnota pre celú mestskú časť na každej ulici?

Nie. Ide o priemer za mestskú časť za obdobie od januára 2025 do júna 2026. Presnú hodnotu pre svoju adresu vám dá vodárenská spoločnosť.

Potrebujem v Bratislave zmäkčovač?

Nie nutne. V častiach s hodnotou do 2,5 mmol/l väčšinou stačí filtračná kanvica a pravidelné odvápňovanie. O zmäkčovači sa oplatí uvažovať v tvrdších častiach, ak vám vodný kameň zanáša bojler alebo rozvody.